Zimné prežitie
Ak tiež patríte medzi pošuky čo sa radi pohybujú v lese aj zime, iste vás časom prepadne chuť vyskúšať si drsné táborenie so všetkým. S dobrým stanom je to relatívne jednoduché, ale nič vám nezdvihne sebavedomie tak, ako prespávanie v útulnom „hniezde“, ktoré ste si vybudovali sami a len z dostupných surovin. Stále obydlia musia zabezpečiť podstatne vyšší komfort ako len obyčajné prežitie. V starostlivo vybudovanom prístrešku by ste mali bez problémov dokázať oddať sa posiľujúcemu spánku bez inak stálej hrozby zamrznutia.
Trvalé obydlia
Stále obydlia staviame pre dlhší pobyt na jednom mieste a venujeme preto viac času na ich výstavbu. Jednoduchým stálym obydlím je Nora vykopaná v závejov, pokrytá tyčami, vetvami a snehom (obr.12). Tyče musia byť asi 7 cm hrubé, asi 20 cm od seba, aby sa strop nemohl pod ťarchou snehu preboriť. Vnútro nory vystelieme hrkálkom, podĺž stien urobíme jarky, aby vo vnútri nebolo vlhko.
Chyža zo sťatého stromu (obr. 13). Zotneme strom, zrežeme vo výške hrude, dolné vetvy osekáme a vystužíme nimi steny chýby. Potom chýľu zasypeme asi 30 cm vrstvou snehu. Vchod môžeme tiež čiastočne uzavrieť vetvami a snehom. Podobné staviame z lát, vetrov a snehu (obr. 14) mnohými inými spôsobmi, podľa pomerov.
Tunguzský "Cum" pre viac ľudí (obr. 15) staviame z tyčí 3-5 m dlhých, ktoré kus od konca zviažeme povrazom. Potom vztýčime zväzok tyčí a ich spodné konce postavíme na označené miesta pôdorysu kružnice. Kostru vyplietame vetvičkami a pokrývame kôrou a čečinou. Otvor v špičke slúži ako komín k ohnisku, ktoré zriaďujeme na podlahe uprostred (obr. 15b). Vzduch k roštu ohniska vedieme zvončekom.
Eskimácka snehová chýža "Iglu" je výborným obývaným pre vysoké mrazy. Pri teplotách pod -20 stupňov ho skúsení polárnici dávajú prednosť pred stanom aj pri putovnom táborení, pre ho početné výhody. V igli býva pokojne aj pri veľkých víchriciach a bez kúrenia o 10 - 40 stupňov teplejšie ako venku. Nevýhodou je skutočnosť, že na stavbu iglu sa hodí len tvrdý stlačený sneh. Firn , aký u nás býva v závejoch. Stavba: najskôr nájdeme sondovaním vhodné miesto, kde je sneh tvrdý do hĺbky. Potom narýsujeme v snehu kružnicu, na ktorej začíname stavať steny iglú zo snehových kvádrov 30-90 cm dlhých, 20-50 cm vysoké a 10-25 cm hrubých. Kvádre staviame spirálovito na seba, v hlbokom snehu ich režeme lopatkou vnútri iglu, čím zároveň prehlbujeme podlahu. Po vystavení iglu ucpeme zvyšné otvory snehom a vnútro dobre uhladíme, aby pri kúrení snehu voda hladko stekala do postranných žliabkov. Eskimáci stavia tiež iglu s dvojitými stenami a mezeru medzi nimi vyplňujeme kúskami tvrdého snehu (obr. 16f). Vzduch v mezerách medzi výplňou dobre izoluje. Malý, nízko položený vchod iglu uzatvárame na noc blokom snehu, pred spaním však nezabudnime preraziť tyčkou v smere vetra otvor (obr. 16e).
Pri všetkých stavbách zo snehu je nutné vyskúšať pevnosť stropov a zabezpečiť vetranie, aby nás sneh neudusil.
Lôžko v igli zriadime na vyvýšenom snehovom podstavci s pomocou pneumatického matraca, čečiny, celty, kožušín a pod.
ZÁSTENY
Snehová zástena z tvrdého snehu (Firn). Staviame ju zo snehových kvádrov, narezaných lopatkou v miestach, kde nie je inej prirodzenej ochrany pred vetrom (step). Hodí sa len pre veľmi krátku potrebu (oddych, obed).
Opísané obydlia sú krajné nouzové a nemožno v nich za mrazu spát bez nebezpečenstva zmrznutia. Používame ich len vtedy, ak nie je pri ruke iný materiál ako sneh.
Fínsky Bivak - V lese si na vyvýšenom mieste, najlepšie na polienách môžeme zriadiť z čečiny a cieltu teplé lôžko. Na podložku naukladáme chvojinu na to celty, na ktorú si ľahneme, navrch celtu, chvojinu, listy alebo aj mach a všetko zasypeme snehom. V takomto bivaku je možné aj spát.
ZÁSTENY - Z LESNÉHO MATERIÁLU - zriaďujeme ich pre viac ľudí a možno v nich spát za predpokladu, že podlaha je vystlaná najmenej 20 cm hrubou izolačnou vrstvou (chvojina, slama, seno).
ZÁSTENA - VYKUROVANÁ SÁLAVÝM TEPLOM PRE VIAČNE ĽUDÍ. Zriaďujeme ju na 10 – 15 stupňovom svahu. Strecha z tyčí, pokrytá plachtou, vetvičkami, kôrou, chvojou, vystelieme klzké lůžko. Pri nohách v žliabku urobíme oheň, ktorý zástenu vykuruje.
DVOJSTRANNÝ PRÍSTREŠOK S VEČNÝM OHŇOM PRE VIAC ĽUDÍ. Staviame ho z tyčí, kôry a čečiny. Chrbát strechy nechávame voľný, aby dym mohol unikať. Uprostred horí "večný oheň."